História:
V roku 1616 sa v súvislosti s týmto objektom spomína staršia kúria, ktorá bola postavená pre nitrianskeho sudcu Ondreja Kerestúryho a jeho manželku Juditu Lefantovskú (maď. Elefánthy) poslednú s priezviskom rodu, po ktorom nesie aj súčasná obec svoje pomenovanie). Ich dcéra Žofia sa vydala za Františka Bartakoviča (maď. Bartakovicsa) čím prechádza podstatná časť tunajšieho majetku Lefantovských na rod Bartakovičovcov. V druhej tretine 17. storočia bola kúria podstatne prestavaná a rozšírená. Po veľkom požiari obce v 40.tych rokoch 18. storočia Bartakovičovci prestavali kúriu na trojkrídlový kaštieľ, ktorý sa neskôr uvádza ako „Malý kaštieľ“ nakoľko k nemu už pribudli aj samostatné hospodárske budovy s kuchyňou a predpolie orientované do dnešnej Habánskej ulice. Pri tejto barokovej prestavbe bol na mieste súčasného parkoviska zriadený aj francúzsky park. V období záveru 18. a začiatku 19. storočia bol kaštieľ upravený. Rozšírený bol aj jeho hospodársky dvor, kde pribudli nové budovy. 10. apríla 1792 sa tu v Horných Lefantovciach narodil neskorší Jágerský biskup Vojtech Bartakovič (maď. Béla Bartakovics). V pozemkovej knihe z roku 1891 sa ako vlastník objektu uvádza barón Skrbenský. Podľa spomienok predchádzajúceho majiteľa Ing. Jozefa Dopjeru odkúpil jeho starý otec Király v medzivojnovom období pri odchode zo služby od grófa Gyulai-Edelsheim skúmaný objekt, aby si z nájomného mohol zabezpečiť dôstojné dožitie. Po druhej svetovej vojne bol objekt zabraný najskôr pre potreby ubytovania rodín, ktoré prišli v dôsledku vojny o strechu nad hlavou. V roku 1990 bol objekt vrátený právoplatným vlastníkom (J. Dopierovi, M. Kuníkovej a A. Sádeckej). Nasledoval neúspešný pokus o generálnu obnovu objektu medzi rokmi 1998 – 2000. V závere roka 2017 bol objekt darovaný súčasným vlastníkom s viacerými podmienkami ( medzi inými aj podmienkou vybudovania expozície dejín obce, dejín mlynárstva a dejín hudobných nástrojov Dobro a National v súvislosti s rodinou Dopjerovcov), ktoré súčasný vlastníci ochotne prijali. V súčasnosti prebiehajú sanačné práce a príprava podkladov pre začatie postupnej pamiatkovej obnovy.
Architektonické hodnoty:
Skúmaný objekt v hmote predstavuje dominantnú barokovú stavbu, ktorá sa svojou symetrickou trojkrídlovou kompozíciou okolo čestného dvora otvára na severnú stranu. Zvýšená podnož južnej hlavnej fasády, celková symetrická koncepcia radenia otvorov a aj jednoduchá a prehľadná dispozícia s hlavnou chodbou s pôdorysom v tvare písmena T dokladajú jednotný barokový koncepčný a kompozičný zámer. Síce k rozšíreniu dverných otvorov došlo až v súvislosti s výmenou dverných výplní vo VI. (klasicistickej) etape za súdobé, ale táto úprava nepochybne nadviazala na staršiu barokovú koncepciu. K hodnotným klasicistickým architektonickým úpravám objektu možno pridať aj doplnenie členenia fasád rytmom lizén.
Typologický druh:
Z hľadiska typologického druhu patrí skúmaný objekt k vidieckym panským sídlam, ktoré možno podľa dobových súvislostí zaraďovať medzi kúrie a menšie kaštiele.
Materiálové riešenie:
Z hľadiska konštrukčného a materiálového riešenia je skúmaný objekt murovanou stavbou s uplatnením zmiešaného muriva z kameňa, pálených tehál a tehlového muriva, ktoré dominuje.